V Prievrane Poltár bol výborný súťažný deň
11. mája 2019 sa pod gesciou AFuS konala po prvýkrát súťaž v doposiaľ nám neznámej Prievrane, ktorá je asi 4 km vzdialená od mesta Poltár v krásnom pahorkatom prostredí, obklopenom bohatou zeleňou a niekoľkými domčekami. Nepôsobí ako dedina, skôr ako osada, kde si nadšenec konským športom vybudoval Ranč Megi, pomenovanom po svojej dcére, ktorá sa od útleho veku zoznamuje s koňmi, ktoré tiež ako jej otec miluje a ako on aj ona obetujú im všetok svoj voľný čas. Dcéra Megi už aktívne sa venuje Westernovému jazdeniu a podľa slov jej otca na svoj vek 16 rokov dosahuje pozoruhodné a výborne výsledky.
Na tomto Ranči Megi majiteľ organizoval dva ročníky furmanských súťaži s chladnokrvnými koňmi a v tomto roku sa rozhodol súťaž organizovať pod gesciou AFuS. Prečo je tomu tak je jednoduchá odpoveď – AFuS má svoje pravidla a predpisy, ktoré si vážia a dodržiavajú všetci súťažiaci furmani a teda každá súťaž má svoj poriadok. Prispievajú k tomu najmä vyškolení rozhodcovia, ktorých deleguje predseda AFuS. Na túto súťaž delegoval za hlavného rozhodcu mladú Eriku Štiborovú, ktorá sa svoje úlohy veľmi dobré zhostila.
Pre túto súťaž pripravil štyri súťažné disciplíny predseda AFuS Jozef Puškár a zabezpečil aj ich osadenie na kolbisku. Je to práve preto, že je to prvýkrát v gescií AFuS a má poslúžiť ako návod, ako si bude organizátor budúcich súťaži pripravovať súťažné disciplíny. Pretože aj keď je to v gescií AFuS, táto organizácia nezodpovedá za prípravu súťažných disciplín aj celého kolbiska, ale je zodpovedný za to organizátor. Delegovaní rozhodcovia a technický komisár prostriedky vybavenia súťaže kontrolujú a preberajú či sú spôsobilé na konanie tejto náročnej súťaže na bezpečnosť furmanov, ich pomocníkov ale aj zvierat teda koní. Nie menej dôležité je zabezpečiť aj bezpečnosť divákov a hostí, pretože ide o činnosť so živými zvieratami, ktoré môžu mať tiež svoje slabé chvíľky a potom sa správajú aj kritický.
Opisujem tieto princípy a zásady organizovania súťaží aj preto, že sa stretávame dosť často, že sa organizátor nedostatočne venuje príprave ale aj samotného priebehu súťaže a tak všetko zostáva na pleciach členov AFuS, rozhodcov, technického komisára a aj komentátora. Je preto nutné, aby si organizátor včas vydiskutoval s AFuS-om všetky podmienky a povinnosti, aby priebeh súťažného dňa bol pre tých, ktorí sa prídu na toto podujatie zabaviť (preto to aj robíme) naozajstným zážitkom. Akékoľvek prieťahy, či už na začiatku súťaže (aj v Prievrane sa to stalo), alebo v jej priebehu hádky, nedorozumenia a nešťastia, pokazia našim priaznivcom celkový dojem, za ktorým často cestujú aj stovku kilometrov.
Našťastie celá súťaž na tomto Ranči Megi prebehla hladko, k čomu prispeli súťažiaci furmani svojou disciplinovanosťou a dobrou náladou, ktorá sa určite preniesla aj na divákov, ktorých prišlo dosť. Organizátor pripravil dostatočné ocenenie súťažiach furmanov v podobe vecných darov za výsledky v každej disciplíne, odovzdávanie ocenení zabezpečil riaditeľ súťaže a jeho dcéra Megi, ktorá si to naozaj užívala. Pre celkové vyhodnotenie a ocenenie súťažiacich furmanov zabezpečil AFuS krásne poháre pre víťazov a pre ostatných znova upomienkové vecné darčeky. Oceňujem aj občerstvenie – teda stravovanie súťažiacich furmanov, keď organizátor pripravil dvojaké jedlo a k tomu domáce klobásky a to aj na záver súťaže. Celkovým víťazom sa stal Tibor Tóth, ktorý sa naozaj zúčastňuje skoro všetkých súťaži. Na druhom mieste sa umiestnil Francisty Ján st. a na treťom sa umiestnil Paľko Kitáš. Súťaž ozdobila svojou účasťou so svojím koníkom Mišom aj furmanka Frederika Páleníková.
S potrebnou toleranciou citlivého furmana súťaž absolvoval Kopáčik Daniel, ktorý v párovom záprahu ukázal ako sa má „zaúčať“ mladý chladnokrvný kôň pre jeho budúce využitie vo furmanstve.
Všetky detaily, ktoré k súťaži patria náležite slovom opísala skúsená komentátorka Lenka Mahútová.
Súťažnému dňu nie je čo vyčítať až na detail zabezpečenia lepšej a viditeľnej orientácie, pretože sme viacerí (aj ja) blúdili v neznámom teréne, ktorý nie je dobre zmapovaný ani pre GPS orientáciu. A tak do tohto prekrásneho kútika našej prírody, ťažko budú „triafať“ vzdialenejší turisti.
Nakoniec patrí všetkým naozaj úprimne poďakovať za celú prípravu aj organizáciu súťažného dňa.
František Ďurčenka