Davidov mňa milo prekvapil
Pokiaľ pripravujem furmanský kalendár a do jeho mesiacov vkladám naše súťaže, vždy som pokladal súťaž v Davidove ako každú inú, takú normálnu. Aká je to normálna súťaž si položia mnohí túto otázku hľadajú čo charakterizuje takú normálnosť na furmanskej súťaži. Áno prídu furmani, prídu aj rozhodcovia a technický komisár, skontrolujú čo si organizátor pripravil a mnoho krát sa aj rozhodcovia veru musia podieľať na príprave súťažných disciplín a postavenie prekážok podľa návrhu (často nejasnej čmáranice) či predstaví zodpovedného riaditeľa súťaže. Ďalší priebeh už nebudem popisovať, lebo takýto úvod do súťaže neplatí v Davidove.
Hlavný rozhodca Jozef Puškár st. a jeho pomocná rozhodkyňa Erika Štiborová a ja prišli najmenej jednu hodinu pred začiatkom súťaže. Hneď nás privítal riaditeľ súťaže a Jozef Bratko, ktorý sa podujali pripraviť súťaž po stránke technickej ale aj po stránke projektovej. Jozef, ktorý je aktívny furman, člen našej Asociácie furmanov Slovenska a v nej činorodý rozhodca furmanských súťaži vložil do celej prípravy celú svoju dlhoročnú skúsenosť a hlavne dôvtip. Navrhol zrozumiteľné, naprojektoval súťažné disciplíny a v nich zaujímavé prekážky, aby sa furmani trochu „zapotili“ pri ich prekonávaní ale hlavne aby pri ich zdolávaní ukázali svoje umenie ovládať záprah ťažných koní v zložitých situáciách.
Rozhodcovia a technický komisár sa s návrhom zoznámili a s drobnou pripomienkou súhlasili, že takto súťaž môže prebehnúť. Pri kontrolovaní všetkých prekážok a furmanského náradia i náčinia bol riaditeľ súťaže pán Michal Liška, ktorý aj celú súťaž obetavo sledoval, pomáhal pri odstraňovaní zbúraných prekážok, ale aj pri zabezpečovaní potrieb rozhodcovského kolektívu. Bolo jasné, že túto súťaž pripravoval spolu s Jozefom Bratkom a preto si pri absolvovaní súťaže dobre rozumeli. Pred začiatkom súťaže prišiel na furmanské športovisko aj starosta obce Dávidov pán Ing Jozef Vaľko, ktorý v úvodnom prejave k všetkým prítomným súťažiacim furmanov ale aj občanom – divákom sa prihovoril ako predstaviteľ obce, ktorému na takejto akcií vo svojej obci naozaj záleží. Určite sa podieľal aj na príprave, pretože som jeho s kolektívom pracovníkov obce aj s jeho manželkou videl zabezpečovať občerstvenie pre súťažiacich. Takýto starosta si zaslúži naozaj naše poďakovanie za AFuS a jeho aktivity, ktoré bohato sprevádzajú určite všetok kultúrno-športový život obce pre obyvateľov tejto živej a peknej obci.
Jozef Bratko postavil dve disciplíny tak, aby si navzájom neprekážali ale čo hlavne, hľadal spoločné prvky obidvoch disciplín. Boli to slalomové povalky, teda ležaté dreva, ktoré už raz uplatnil v súťaži v Matiaške(bola to súťaž v jednotke), ale tú sme ich odskúšali, ako sa budú zdolávať v párovej súťaží. Naozaj nebol problém, ba skôr naopak sa do prekonávania slalomových prekážok vniesol určitý pokoj, nikto cez tieto prekážky nemohol naháňať čas. A tak prvá disciplína záprahu s vozom (híľom) po prekonaní slalomu musel vojsť do krížovej (štvorpolohovej) stodoly. Túto prekážku úspešne absolvoval Jozef Bratko ako súťažiaci číslo 1 a teda nemohli byť ani pripomienky ostatných súťažiacich k jej náročnosti . Prvú disciplínu väčšina súťažiacich zdolala bez trestných sekúnd s prehľadom. Prekážka krížovej stodoly, ktorú takto výborne vymyslel Jozef Bratko preverila alebo ukázala výspelosť súťažiaceho a jeho záprahu, ktorí museli na centimetre vchádzať a trikrát cúvať v ohraničenom priestore krížovej stodoly. Potom bolo nutné zdolať „OSMIČKU“, ktorá je pre furmanov už známa prekážka a teda ju zdolali bez problémov, najmä tí starší súťažiaci. Víťazom tejto disciplíny sa stal Rasťo Ďurica z Brezovice s pomocníkom Paľom Ďuricom.
Druhá disciplín – technická naozaj vyžadovala veľmi citlivý a presný pohyb záprahu, keď na piatich povalkách vzdialených od seba 8 m ako to kážu predpisy AFuS, museli 9 m drevo natiahnuť do žliabku, teda prvá vyžadovaná presnosť, potom drevo ťahať v žliabku k druhej povalke, na ňu z boku natiahnuť toto drevo do žliabku - druhá vyžadovaná presnosť tak, že drevo muselo ostať v žľiabkoch na obidvoch povalkách – tretia vyžadovaná presnosť. Furman takéto presnosti musí zabezpečiť so svojím záprahom ešte ďalších sedem . Potom prichádza k vytiahnutiu klády na hrubú povalku, v ktorej je vytvorená malá plôška do ktorej sa musí dostať ťahané drevo – ďalšia poviná presnosť. Toto záprah musí opatrne poťahovať tak, aby sa drevo dostalo na váhu. Ak to furman nedosiahol, že ho záprah neposlúchal alebo on sám špatne poháňal záprah a drevo jedným koncom padlo na zem, musel absolvovať trestné kolo, teda zopakovať naťahovanie dreva na povalku. Toto bola ďalšia veľmi náročná presnosť. Furman so svojim záprahom pokračoval cez otvorenú stodolu a znova tento krát s 9 metrovou kládou zdolať „OSMIČKU“. V cieli pomocník bol povinný odopnúť záprah od dreva a len tak končila jeho úloha tejto súťažnej disciplíny. Vyžadovaná presnosť záprahu s furmanom kládla vysoké nároky aj na výkon rozhodcov. Víťazom tejto disciplíny sa stal Ján Suško z Belej nad Cirochou s pomocníkom Jánom Štofikom.
Náročnosť takejto technickej disciplíny si do budúcna vyžaduje zrušiť hodnotenie podľa dosiahnutého času, ale vypracovať účinné a objektívne bodovanie plnenia úlohy aby sme si mohli a najmä diváci vychutnať perfektnú prácu furmana a poslušnosť jeho koní .
Treťou, nazývanou furmanmi aj kráľovskou disciplínou bol silový ťah. Organizátori tento krát zvolili ťah so zástavkami po každých 10 metroch a záťažou, ktorá pribudla vždy na začiatok pre celú trať. Pravidlo AFuS stanovenie pokusu a zdolávania len za 2 minutý sa musel dodržať. Aj v tejto disciplíne platilo, že kôň sa nemôže udrieť bičom alebo iným predmetom pre dosiahnutie jeho maximálneho výkonu. V tejto disciplíne boli najlepší dvaja súťažiaci a to Jozef Porvazník a Ján Suško, ktorí absolvovali aj tretie kolo a Ján Suško z Belej nad Cirochou sa stal aj víťazom tejto disciplíny.
Celkové výsledky sú na tejto internetovej stránke v časti „kalendár“. Len pre úplnosť uvediem, že celkovým víťazom v Davidove sa stal Ján Suško z Belej nad Cirochou. Druhý v poradí sa umiestnil Rasťo Ďurica a tretiu priečku si obhájil Jozef Bratko s pomocníkom Ladislavom Bratkom.
Možno veľmi detailne som si dovolil opísať súťaž v Davidove, ale je potrebné zdôrazniť a zároveň vysoko hodnotiť veľmi dobrú, zodpovednú prípravu súťažných disciplín a celej súťaže, ktorá zabezpečila plynulosť a dynamiku súťaže, ktorú ocenili najmä častým potleskom diváci. Súťažiaci furmani sa správali disciplinované a korektne. Je vidieť, že AFuS v dobrej spolupráci s obcou vie zabezpečiť pre súťažiacich ale i pre organizátora ale hlavne pre divákov hodnotné podujatie.
František Ďurčenka
