K súťaži vo Švedlári.
Súťaž, ktorá sa uskutočnila dňa 3.9.2016 opísal a čitateľom našej web stránky priblížil František Solár, komentátor podujatia. Vo svojom príspevku sa snažil vyobraziť túto súťaž ako jedinečnú a možno najlepšiu na Slovensku, k čomu nás vedie zaujať kritické stanovisko. Určite propagácií AFuS prospievajú rôzne články, ktoré hodnotia objektívne a teda aj kritický naše súťaže, ale jednosmerná chvála myslíme, že neprospieva ani popularite, ani skvalitňovaniu našich podujatí. Preto chceme vyjadriť svoje názory na niektoré časti alebo state tohto príspevku.
Jednu poznámku hneď na začiatok: pisateľ sa nezučastňuje viacerých našich súťaži a preto nedokáže objektívne zhodnotiť kvalitu všeobecne. Hovoriť o jednoznačnom fakte najlepšej súťaži nie je objektívne správne ani pravdivé. Preto pozývame pisateľa na ostatné súťaže, ktoré sú pripravované našime členmi – furmanmi, aby získal lepší prehľad.
Nádherné prostredie je tiež prehnané hodnotenie, pretože sú aj lepšie. Aj voči perfektnosti pripravenej trati môže odborník vyjadriť kritické hodnotenie a teda ak prekážka súťažnej disciplíny, v ktorej je hrozba úrazu koní je tiež perfektná tak to nie je pravda. Je to v súťažnej disciplíne na poslušnosť a presnosť, kde trafanie kmeňa do drážky, ktorá stúpa smerom hore a nakoniec do zhodenia kužeľa bolo disponované tak, že kmeň sa zdvihoval pomerne vysoko na proti ležiaci hrubý kmeň. Potom kone mali prekračovať tlačený kmeň neprimerane vysoko. Mnohé mali problém a možno došlo aj k úrazu koní.
My sme už viackrát zistili, že pán Viliam Grega si s obľubou prisvojuje výsledky kolektívnej práce AFuS a tak sa pasuje do jediného najväčšieho odborníka na furmanskú súťaž. Nie je tomu tak a náš Vilko, by si mal uvedomiť pri všetkej úcte, že nie je čestné sa takto správať ku kolektívu AFuS. Len samotné prekážky, ktoré zaradil do súťažných disciplín sú vymyslené autormi, ktorých máme pomenovaných v našom dokumente:“ Súbor súťažných prekážok pre súťažné disciplíny“. Tento dôležitý dokument AFuS je neustále kolektívom doplňovaný a skvalitňovaný, aby mohol splniť úlohu jak návodu pre organizátora na tvorbu súťažných disciplín, tak aj na spoľahlivosť jeho použitia na verejných súťažiach.
Nemôže byť pravda, že rómsky súťažiaci ukončil súťaž už v prvej disciplíne pre náročnosť, ktorú pripravil Vilko Grega. Tieto disciplíny a prekážky sa uplatňujú v prevažnej väčšine súťaži a zatiaľ sa nikto nesťažoval na prílišnú a mimoriadnu náročnosť, ktorá sa pripisuje Vilkovi Gregovi. To, že sú prekážky náročné ale nie mimoriadne, ako pisateľ píše že sú to Vilkové Gregové považujeme za falošné lichotenie, ktoré skôr poškodzujú dobré meno Vila Gregu ako ho stavajú na piedestál „super odborníka“. Znova musíme podotknúť, že sú to prekážky vymyslené inými členmi a schválené kolektívom AFuS.
Autor článku sa pokúsil hodnotiť aj stav vedenia súťaže rozhodcami, ktorých nominuje AFuS. Je v tejto súvislosti nutné povedať kritický, ako dochádzalo k delegovaniu rozhodcov na toto podujatie. Najprv „perfektný“ Vilo Grega sa snažil a ba aj presadil vlastný výber rozhodcu. Tento spôsob považujeme za veľmi nebezpečný, pretože ak si na súťaž bude organizátor vyberať, ako to urobil Vilo Grega rozhodcov, môžeme na objektivitu rozhodcovských výkonov zabudnúť. Okrem toho si Viliam Grega vyžiadal od predsedu AFuS tento vlastný výber rozhodcov, medzi ktorých sa zaradil aj on osobne s tým, že sa vyjadril: „ ja som sa tam veľa narobil a preto si robím tieto nároky ako organizátor. A bolo vidieť, že chcel asi robiť všetko, pretože rozhodovať a aj organizovať sa jednoducho v týchto náročných súťažiach nedá. A komentátor si asi pri svojom obdivovaní pána Gregu nevšimol, že namiesto toho aby pán Grega tiež rozhodoval a striehol na výkon furmanov pri prekážkach ako rozhodca, stál pri kláte a pozeral sa na súťaž. Teda požiadavka komentátora na dvoch rozhodcov bola naplnená, len pán Grega si úlohu druhého rozhodcu, na ktorú sa sám podujal neplnil. A keď bol problém pána Jozefa Bratku, nezaujal stanovisko ako rozhodca ale ani ako organizátor, pretože prechod furmana do obchádzky okolo stromov pomedzi plastové kužele nespĺňali požiadavku na viditeľné označenie zmeny trasy a prechodu. Tieto kužele AFuS neodporúča a nie sú zapracované v dokumentoch do označovania našich prekážok. Pre jasné viditeľné označovanie a rámcovanie priestoru pohybu koní - záprahu vedeného furmanov musí byť také, aby to furman nemohol prehliadnuť. A to tak nebolo, pretože pán V.Graga to nezabezpečil. Aj preto došlo k tomu čo urobil Jozef Bratko, aj keď sa nestotožňujeme s jeho protestným rozhodnutím odísť zo súťaže. A sme zase trocha inde ako u precízne pripravenej trati.
Aj v poslednom odseku článku o súťaži vo Švedlári pisateľ netaktne hodnotil na prvom mieste Vila Gregu ako jednu z najvýznamnejších zásluh dobrej súťaže. Podľa nášho názoru sú na prvom mieste ľudia, ktorí zabezpečujú materiálne, finančne vecne ale aj obetavou iniciatívou celú prípravu a realizáciu. My sme ich tam videli aj s nimi komunikovali aj počuli o problémoch, ktoré s organizovaním súťaže mali. Viliam Grega určite sa dobre pohral so zostavením súťažných disciplín a prekážok, pre ktoré ale AFuS vytvoril podmienky. Komentátor ani počas komentovania súťaže nespomenul AFuS ako organizáciu, ktorá vychovala aj Viliama Gregu, ktorá propaguje súťaže celoslovenskom rozsahu, vychováva a zabezpečuje rozhodcov, elektronickú časomieru, kalendár súťaží, ktorý slúži k propagácií a hodnoteniu furmanov , ktorí sa zúčastňujú furmanských pretekov. Vďaka tomu a najmä tomu sa zúčastnili furmani AFuS aj súťaží vo Švedlari a oni poskytli zdravou súťaživosťou kvalitu celého podujatia. Toto si komentátor a autor článku neuvedomil. Samozrejme tým nechceme povedať, žeby nemal ďalej písať, skôr naopak nech mu chuť neochabne.
Nie nejde nám o nekritické hodnotenie pôsobenia Viliama Gregu vo Švedlári. Ide nám predovšetkým o to, že idividualizmus a prisvojovanie si kolektívnej práce AFuS nie je fér a znehodnocuje to prácu všetkých ľudí, furmanov a ostatných organizátorov, aktivistov vo fungujúcom občianskom združení AFuS, ktoré funguje už 16 rokov a organizuje furmanské preteky na prevažnom území Slovenska . Ak by táto organizácia nebola, dodnes by furmanská súťaž na Slovensku a možno ani vo Švedlári neexistovala.
Jozef Puškár, predseda AFuS
František Ďurčenka, čestný predseda a zakladateľ AFuS.
